Keď žena živí telo aj dušu

Materstvo nie je len o starostlivosti o dieťa. Je to cesta, na ktorej žena spoznáva samu seba, učí sa počúvať svoje telo, objavuje svoju silu aj zraniteľnosť a postupne sa vracia k tomu, čo je prirodzené.

V tomto rozhovore vám predstavujeme Aďku Myriel – mamu troch detí, sprievodkyňu žien, bylinkárku a tvorkyňu prírodných produktov. Rozprávali sme sa o materstve, výžive, dojčení, prvých príkrmoch, návrate k prírode aj o tom, prečo je podľa nej práve žena tým, kto vytvára základy zdravia celej rodiny.

Ak vás Aďkin príbeh oslovil a chcete spoznať jej tvorbu bližšie, navštívte jej web, kde nájdete viac informácií o jej práci, kurzoch, pobytoch aj produktoch.

Ak hľadáte rozhovor, ktorý vás možno prinúti na chvíľu sa zastaviť, zamyslieť a pozrieť sa na materstvo z iného uhla pohľadu, ste na správnom mieste.

1. Ako si sa dostala na svoju dnešnú cestu – bola to postupná premena alebo jeden silný moment?

Mám pocit, že na svoju dnešnú cestu sa dostávam postupne. Už od detstva som cítila a vnímala, že môžem žiť inak. Možno inak, ako som videla žiť svojich rodičov a ľudí okolo mňa. Zároveň som hľadala hlbší zmysel vo všetkom a niečo viac.

Keď som sa prvýkrát stala matkou, otvorili sa mi dvere do môjho sveta a začala som postupne objavovať svoje dary a svoje poslanie. Zároveň vnímam, že som stále na ceste postupného odkrývania samej seba, aby som dokázala žiť svoj plný potenciál.

Určite je to teda u mňa postupná cesta. Hlboko som ju cítila už v detstve. Čím ďalej však idem, tým viac cítim, že toto je ono. Postupne sa mi to otvára skrz deti, skrz materstvo a skrz tri brány, ktorými som prešla – tri pôrody. Mám pocit, že za každou bránou bol obrovský dar.

2. Si mamou troch detí. V čom je podľa teba materstvo s viacerými deťmi jednoduchšie – a v čom naopak náročnejšie?

Áno, som mamou troch detí a vnímam to ako obrovské požehnanie, aj keď to nie je jednoduché.

Vnímam, že keď je viac detí, fungovanie s nimi je oveľa jednoduchšie. Navzájom sa medzi sebou inšpirujú, posúvajú a dokážu sa spolu zahrať.

Na druhej strane, rovnako ako sa dokážu krásne spolu zahrať a byť úžasní parťáci, nemusia im rodičia venovať toľko času pri hraní či vymýšľaní programu. Zároveň však prichádza aj druhá stránka – vedia sa pohádať, robiť si navzájom zle a podobne.

Napriek tomu vnímam, že s viacerými deťmi je to jednoduchšie, pretože pozornosť sa nesústredí iba na jedno dieťatko. Deti majú okolo seba ďalšie deti, aj keď sú to súrodenci, a takéto fungovanie je pre ne prirodzenejšie. Zároveň mám pocit, že aj nám rodičom to v mnohom uľahčuje každodenný život.

Samozrejme, všetko je zároveň akoby krát tri – varenie, chystanie desiat, starostlivosť, nakupovanie oblečenia, topánok či leteniek na dovolenku.

Určite je to teda finančne nákladnejšie a náročnejšie na logistiku aj time management. Na druhej strane je pre mňa bežné fungovanie a každodenná emočná starostlivosť oveľa jednoduchšia.

3. Čo v tebe materstvo najviac zmenilo – ako žene, nie iba ako mame?

Čo pre mňa materstvo zmenilo ako žene?

Je to krásna otázka, pretože práve materstvo mi odomklo cestu k tomu, aby som začala vnímať samu seba ako ženu a zároveň sa prijala vo všetkých svojich polaritách. Dovolilo mi naplno byť vo svojej ženskej polarite. Keď sa žena stane matkou, prirodzene sa začne meniť jej fungovanie aj celý jej život.

Vnímam, že práve vtedy som sa oveľa hlbšie stretla so svojou ženskou podstatou, so svojou zraniteľnosťou a s tým, čo si hlboko v sebe nesie každá žena. Práve materstvo nám to všetko otvára. Zároveň neotvára iba tému matky, ale aj tému ženy ako takej.

Materstvo je aj o tom, že si dovolíme nechať sa o seba postarať. Keď sa staráme o svoje deti, potrebujeme zároveň prijať starostlivosť aj my samy. Podľa mňa je to veľmi dôležitý ženský princíp, ktorý nám práve materstvo otvára. Možno by sme si to inak veľakrát ani nedovolili.

Dnes sa cítim oveľa viac ženou ako predtým. Postupne sa učím púšťať kontrolu aj všetky veci, ktoré ma možno viac držali vo výkone. Jednoducho si oveľa viac dovoľujem byť ženou odkedy som sa stala matkou.

4. Čo nám podľa teba v dnešnom svete najviac chýba – alebo na čo sme ako ženy a rodiny možno zabudli?

Vnímam, že ženám v každodennom živote stále chýba dovolenie byť samy pre seba. Tým, že pracujem so ženami, vnímam to veľmi intenzívne. Aj keď sa už veľa hovorí o tom, že máme dať seba na prvé miesto, o sebaláske a podobne, stále mám pocit, že veľa žien v tom nemá úplne jasno.

Stále je pre ne veľkým vykročením vystúpiť z bežného spôsobu života – z pozície matky, ktorá je doma a stará sa o deti, alebo ženy, od ktorej sa neustále vyžadujú rôzne povinnosti. Preto je stále veľkou výzvou dať seba na prvé miesto, dovoliť si v prvom rade postarať sa o seba a hlavne dovoliť si, aby sa napríklad aj o deti postaral niekto iný.

Zároveň veľmi vnímam, že nám chýba komunitné fungovanie. Aj keď sa to už v mojom okolí deje a komunitu si postupne tvoríme, vo všeobecnosti mám pocit, že to stále chýba.

Rovnako vnímam, že veľa mužov sa stále nezapája do starostlivosti o deti alebo nepodporuje ženy tak, ako by mohli. Preto si myslím, že podpora chýba nielen ženám, ale aj mužom. Celkovo celej rodine chýba prirodzená komunita.

Podľa mňa sa práve toto ešte potrebujeme ako spoločnosť naučiť. Takéto komunitné žitie je pre nás veľmi prirodzené, no zároveň nám veľmi chýba.

5. Venuješ sa kurzom varenia a výžive. Ako podľa teba vplýva strava na ženy po pôrode či počas dojčenia?

O tejto téme by som vedela rozprávať veľmi dlho, ale skúsim to stručne zhrnúť.

Samozrejme, výživa výrazne ovplyvňuje obdobie tehotenstva, pôrodu aj obdobie po pôrode. Celkovo má obrovský význam. Poviem iba svoj vlastný príklad.

Pri treťom pôrode som cítila, že moje telo ešte nebolo úplne zregenerované po druhom pôrode, pretože medzi druhým a tretím dieťatkom bol iba rok a pol rozdiel. Práve vďaka strave a výžive, ktorým sa venujem už dlhé roky, som sa však po treťom pôrode zregenerovala pomerne rýchlo, aj keď to bolo pre moje telo naozaj veľmi zaťažujúce. Viem, že ma podržala práve strava a spôsob života, ktorý žijem.

Preto vnímam, že výživa má obrovský význam. Veľmi dôležitá je aj počas dojčenia, pretože to, čo žena prijíma počas tehotenstva, výrazne ovplyvňuje to, čo dostáva dieťatko. Rovnako aj po pôrode tým, čím sa živíme, zakladáme kvalitu výživy dieťatku.

Zároveň je dobré uvedomiť si, že črevný mikrobióm dieťatka sa vytvára z črevného mikrobiómu matky a otca. Ak teda niekto plánuje dieťatko, mal by na tom začať pracovať ešte pred otehotnením. Samozrejme, veľký vplyv má aj samotné tehotenstvo.

Rovnako dôležitý je aj pôrod, pretože práve ním odovzdávame dieťatku základ do života a základ jeho imunity prostredníctvom vlastného tela.

Vnímam, že je to obrovská zodpovednosť, no málokto si ju naplno uvedomuje. Väčšinou riešime inú zodpovednosť – finančnú, vhodné prostredie, to, či máme dieťatku čo dať alebo ako sa oň postarať. Často však zabúdame na to najzákladnejšie – dať mu základ zdravia. A práve ten vieme vo veľkej miere ovplyvniť stravou.

6. Často počujeme vetu „keď dojčíš, toto nemôžeš jesť“. Je podľa teba okolo dojčenia a stravy veľa mýtov? A existuje naozaj niečo, čomu by sa dojčiace ženy mali vyhýbať?

Áno, podľa mňa je to veľmi dobrá otázka.

Často sa stretávam s tým, že okolo dojčenia existuje veľa mýtov a stále je málo informácií o tom, čo dojčiaca žena má a nemá jesť.

Z môjho pohľadu by sme na tieto odporúčania mali úplne zabudnúť a vôbec ich nebrať do úvahy. Myslím tým odporúčania typu nejesť strukoviny, kapustu a ďalšie potraviny, ktoré sa často odporúča vynechávať.

Práve naopak, strava by mala byť plnohodnotná a vyvážená. Ak sa máme niečomu vyhnúť, tak predovšetkým spracovaným potravinám, rôznym umelým potravinám a jedlám, ktoré telo zaťažujú a nevyživujú. Teda všetkým polotovarom a priemyselne spracovaným potravinám.

Zároveň sa podľa mňa potrebujeme vrátiť k poznaniu, ako pripravovať stravu a svoje liečivé pokrmy tak, aby boli plnohodnotné. Potrebujeme vedieť, čo by sme mali mať každý deň na tanieri, aby sme vytvorili tzv. kompletný tanier. Rovnako je dôležité vedieť, z akých zdrojov kupovať potraviny, ovocie, zeleninu a všetky základné suroviny, z ktorých si pripravujeme jedlo.

Práve toto je pre mňa najdôležitejšie – na čo si dať pozor a čomu sa vyhnúť.

Často sa odporúča vyhnúť sa káve, alkoholu a podobným veciam, čo je do istej miery pravda. Na druhej strane si však myslím, že je lepšie dať si pohár kvalitného vína alebo jednu dobrú kávu, ako zjesť napríklad hamburger v McDonalde a podobne.

Preto je podľa mňa najdôležitejšie vyhýbať sa spracovaným potravinám a polotovarom.

7. Vyrábaš prírodnú kozmetiku, tinktúry a venuješ sa liečeniu cez stravu. Je toto podľa teba cesta späť k prirodzenosti – alebo skôr nový spôsob, ako sa znovu naučiť počúvať telo?

Áno, vyrábam prírodnú kozmetiku, tinktúry a rôzne produkty z bylín. Vnímam to ako návrat k prirodzenosti, k tomu, čo sme kedysi dávno vedeli a čo všetko si vieme sami vytvoriť.

Myslím si, že je to ten najprirodzenejší spôsob fungovania. Nehovorím, že každý si má vyrábať prírodnú kozmetiku alebo tinktúry. Myslím si však, že pre každého z nás je prirodzený návrat späť k prírode. Stačí si nazbierať poklady zeme, aspoň zopár byliniek alebo niečo, čo si vieme sami spracovať a použiť.

Každý to nosí v sebe. Zároveň si myslím, že práve to nám prináša obrovskú radosť a veľkú silu z toho, čo si sami vytvoríme.

Takýto návrat nás vedie späť k sebe samým a učí nás počúvať svoje telo. Každého totiž priťahuje iná bylinka, ktorú si možno potrebuje nazbierať na zimné obdobie. Rovnako si každý potrebuje pripraviť a spracovať niečo iné.

Vnímam, že práve tým, že svoje telo počúvame, sa postupne vraciame k svojmu vnútornému hlasu.

8. Téma prvých príkrmov a stravovania detí býva plná rád aj protichodných názorov. Čo považuješ za dôležité pri budovaní zdravého vzťahu dieťaťa k jedlu už od začiatku?

Téma prvých príkrmov je podľa mňa veľmi zaujímavá. Často vidím, ako sa mnohé mamy snažia dodržať všetky odporúčania, kupujú bio zeleninu, bio potraviny a vyberajú tie najkvalitnejšie produkty. Potom sa však približne okolo jedného roka niečo zlomí a postupne začnú deťom ponúkať priemyselne spracované potraviny.

Práve v tom vidím určitý rozpor. Ak chceme dieťaťu odovzdať zdravé základy, musíme ich najskôr vytvoriť my sami.

Deti totiž prirodzene túžia jesť to, čo jedia ich rodičia. Sledujú nás, napodobňujú nás a chcú ochutnávať to, čo vidia doma na stole. Preto podľa mňa nestačí niekoľko mesiacov ponúkať bio príkrmy, ak sa celá rodina neskôr stravuje úplne inak.

Základy zdravého stravovania vytvárame vlastným príkladom. To, čo jeme my, budú časom jesť aj naše deti.

Preto sa ani úplne nestotožňujem s odporúčaniami začínať iba mrkvou alebo zemiakom. Svojim deťom som od začiatku ponúkala to, čo sme jedli doma aj my. Samozrejme, jedlo bolo bez dochucovania a všetko dostávali postupne – po lyžičkách a po malých množstvách. Mohli tak spoznávať všetky chute prirodzenou cestou a neskôr plynulo prešli na bežnú rodinnú stravu.

9. Organizuješ aj ženské pobyty. Prečo je podľa teba pre ženu dôležité odísť na chvíľu zo svojho každodenného sveta a mať čas sama pre seba?

Podľa mňa žena nachádza samu seba práve vtedy, keď na chvíľu odíde od rodiny a každodenného fungovania. Potrebuje vystúpiť z prostredia, v ktorom neustále dáva, a vstúpiť do priestoru, kde môže prijímať.

Ak to neurobí, pomyselné váhy sa preklopia. Žena potom už nemá z čoho dávať ani sa starať o druhých.

Práve preto by si každá žena mala dopriať čas sama pre seba. Potrebuje priestor, v ktorom načerpá silu, stretne sa s inými ženami a bude môcť zdieľať. Verím, že kruh žien je pre nás veľmi prirodzeným miestom. Práve tam sa dokážeme znovu dosýtiť a spojiť so svojou podstatou.

V takom priestore žena odkladá všetky svoje roly – matky, manželky, dcéry či vnučky – a znovu objavuje samu seba. Pripomína si, kým naozaj je a aká je jej esencia.

Podľa mňa práve v spoločnosti ďalších žien a vo chvíli, keď si dovolíme vystúpiť z každodenného kolotoča, spoznávame samy seba najhlbšie.

10. Povedz nám o sebe niečo, čo o tebe ľudia bežne nevedia.

Myslím si, že ma veľa ľudí vníma ako pokojnú ženu, vílu. Často počúvam, že pôsobím jemne, krehko a nežne.

Pravdou však je, že v sebe nosím aj úplne opačnú energiu. Som temperamentná, mám v sebe veľa ohňa a veľmi dynamickú povahu.

Samozrejme, nesiem v sebe aj tú jemnú časť. Objavuje sa vo chvíľach, keď zbieram bylinky na lúkach alebo tancujem pri východe slnka na pláži. To však nie je celá moja osobnosť.

Rovnako silno vo mne žije aj ohnivá energia. V niektorých situáciách som veľmi rázna, dynamická a mám veľkú vnútornú silu. Mnohí ľudia túto moju stránku nepoznajú, pretože ju častejšie zažívajú moji najbližší než ľudia z pracovného prostredia.

Zároveň veľmi rada trávim čas sama. Vyhľadávam miesta, kde je ticho a nie je veľa ľudí. Najväčší pokoj nachádzam v lese, pri oceáne, pri mori alebo kdekoľvek v prírode.

Práve preto, že som vo svojej práci neustále medzi ľuďmi, prirodzene vyhľadávam opačný pól. Ticho, samotu a priestor, v ktorom si môžem oddýchnuť a znovu načerpať energiu.

S láskou,
Nech sa deje .. Zuzana